Kazdý týžden dám nové učivo!!!

Teraz máte toto!!!

1.Ucivo:

Rímske číslica:



Z tohto dam potom písom vám v emailoch onamim kedy!!!Rímske číslice predstavujú zápis čísel pomocou písmen abecedy. V minulosti hojne využívaný spôsob zapisovania čísel sa však pomaly vytráca a v súčasnosti ho môžeme nájsť napríklad na hodinách, v knihách (či už ako čísla strán, alebo označenie kapitol), pri rôznych historických nápisoch, vo filmových dielach, v rokoch a pod.

Základné čísla a symboly:
I = 1
V = 5
X = 10
L = 50
C = 100
D = 500
M = 1000

Pravidlá pri vytváraní rímskych číslic
Rímske čísla zapisujeme pomocou symbolov I, V, X...
Píšeme ich od znakov najvyššej hodnoty po znaky najnižšej hodnoty (LXV = 65)
Väčšinou kombinujeme maximálne tri rovnaké číslice, avšak môže nastať prípad, kedy sa kombinujú štyri rímske číslice
IIII = 4, toto sa však už dnes málokde používa, bolo nahradené znakom IV, avšak dodnes ho môžeme nájsť na ciferníkoch hodín
XXXX = 40, toto už nikde nenájdeme, bolo nahradené znakom XL, zápis čísla 40 (podobne ako 4) v podobe XXXX (IIII) je veľmi nezvyčajné a nepoužívané, avšak nemožno ho považovať za úplne chybné

Ak sa pred väčšou rímskou číslicou nachádza menšia rímska číslica, znamená to, že túto menšiu číslicu musíme od tej väčšej odpočítať. Takýmto spôsobom sa môže odčítať iba jedna rímska číslica (vo veľkých výnimkách dve). Napr.: IX = 10 – 1 = 9. Na základe tohto pravidla boli odvodené doplnkové rímske číslice, a to:
IV = 4
IX = 9
XL = 40
XC = 90
CD = 400
CM = 900

nula medzi rímskymi číslicami v podobe nejakého písmena abecedy neexistuje. Rimania ju síce poznali ale mali pre ňu svoj vlastný zápis, a to ako výraz nullae, čo znamená nič.

Tabuľka niektorých rímskych číslicRímska číslica Arabská číslica
I 1
II 2
III 3
IV 4
V 5
VI 6
VII 7
VIII 8
IX 9
X 10
XI 11
XII 12
XIII 13
XIV 14
XV 15
XVI 16
XVII 17
XVIII 18
XIX 19
XX 20
XXX 30
XL 40
L 50
LX 60
LXX 70
LXXX 80
XC 90
C 100
CC 200
CD 400
D 500
CM 900
M 1000
MM 2000
MMM 3000

2.Učivo:

Doteraz ste počítali obvody rôznych obrazcov. Tie sme udávali v dĺžkových jednotkách, čo sú milimetre (mm), centimetre (cm), decimetre (dm), metre (m) a najväčšie kilometre (km).

V piatej triede sa budete učiť počítať plochu – obsah štvorca a obdĺžnika. Obsah takýchto útvarov udávame v jednotkách obsahu, čo sú štvorcové jednotky.



Sú to:



milimeter štvorcový – zapisujeme mm2 - je to plocha štvorca so stranou 1 mm

centimeter štvorcový - cm2 - plocha štvorca so stranou 1 cm

decimeter štvorcový - dm2 - plocha štvorca so stranou 1 dm

meter štvorcový - m2 - plocha štvorca so stranou 1 m

kilometre štvorcové - km2 - plocha štvorca so stranou 1 km



Pribudnú k nim dve nové jednotky, ktoré nie sú odvodené z dĺžkových jednotiek:



ár – zapisujeme a – jeden ár je plocha štvorca so stranou 10 m

hektár – ha – jeden hektár je plocha štvorca so stranou 100 m







Tak ako ste premieňali jednotky dĺžky, premieňajú sa aj jednotky obsahu.

Ak viete premieňať jednotky dĺžky, veľmi jednoducho sa naučíte premieňať jednotky obsahu.

Zapíšme si za sebou jednotky dĺžky od najväčšej po najmenšiu:

km m dm cm mm



Vieme, že



1 km = 1000 m, preto si medzi km a m zapíšeme tri nuly

1 m = 10 dm, preto si medzi m a dm zapíšeme 1 nulu

1 dm = 10 cm, preto si medzi dm a cm zapíšeme 1 nulu

1 cm = 10 mm, preto si medzi cm a mm zapíšeme 1 nulu



Dostaneme: km 000 m 0 dm 0 cm 0 mm



Počet týchto núl nám hovorí, o koľko miest musíme číslo zväčšiť - ak premieňame väčšie jednotky na menšie, alebo zmenšiť – ak premieňame menšie jednotky na väčšie.



Napríklad, ak chceme premieňať metre na centimetre, zväčšíme číslo o dve miesta, lebo medzi metrom a centimetrom sú spolu dve nuly. A tiež vieme, že 1 m = 100 cm (kde máme tiež dve nuly).





Pri premieňaní štvorcových jednotiek budeme postupovať podobne. Opäť si ich zapíšeme za sebou od najväčšieho po najmenšie.

Keďže teraz máme štvorcové jednotky, ktoré majú pri značke aj číslo 2, veľmi ľahko si zapamätáme, že počet núl – počet miest, o ktoré musíme číslo zväčšiť alebo zmenšiť sa zdvojnásobí.



Dostaneme: km 000000 m 00 dm 00 cm 00 mm



Pri jednotkách plochy nesmieme však zabudnúť aj na nové jednotky – ár a hektár.

1 ár = 100 m2 (je to plocha štvorca so stranou 10 m a 10 * 10 = 100)

1 hektár = 10 000 m2(je to plocha štvorca so stranou 100 m a 100 * 100 = 10 000)



Príklad:

Premeňte na jednotky uvedené v zátvorke



60000 cm2(m2)



riešenie: 1 m má 100 cm, čiže číslo by sme zmenšili o dve miesta, pri štvorcových jednotkách musíme číslo zmeniť o dvojnásobný počet miest, čiže o štyri

60000 cm2 = 6 m2



3 dm2 (cm2)



riešenie: 1 dm má 10 cm, čiže by sme číslo zväčšili o jedno miesto, pri štvorcových jednotkách nás dvojka v značke upozorní, že tento počet musí byť dvojnásobný

3 dm2 = 300 cm2



Na záver si to zhrnieme:



1 km2 = 100 ha = 10 000 a = 1 000 000 m2

1 m2 = 100 dm2 = 10 000 cm2 = 1 000 000 mm2

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk